Pôvod názvu obce
Zachované spisy z 11.storočia uvádzajú, že pri rieke Žitava boli osady Machulince, Opatovce, Obyce a niektoré ďalšie. Jedľové Kostoľany sa spomínajú v roku 1075 v súvislosti s potokom Fenio Saunica (Jedľová Štiavnica). V roku 1337 mal potok názov Bukk Saunica (Buková Štiavnica), podľa bukových lesov na okolí. V roku 1387 sú zaznamenané Fenyeu Koztholvan a v roku 1424 sa píše o Fenyew Kostolany (FenyoKosstolan). Z roku 1711 pochádza obecná pečať, na ktorej je zobrazená jedľa a nápis Fenyo Kosztolan ANNO 1711. V roku 1773 sú to Jedlowe Kostolany. Pôvod názvu vychádza pravdepodobne z toho, že kedysi bolo na okolí omnoho viac jedľových stromov, ako v súčasnosti – odtiaľ prívlastok Jedľové. Druhá časť názvu „Kostoľany“ sa dá vysvetliť rôzne. Najpravdepodobnejší výklad je, že je to podľa prvého kostola v tejto oblasti. Kostol „Všechsvätých“ tu stál už pred rokom 1332. Je zmienka aj o fare z tohto obdobia. Iná verzia hovorí o pojme „Castellium“ z latinčiny, čo znamená pevnosť. Obec mala totiž strážnu funkciu, o čom svedčí aj stredoveká stavba – Živánska veža – strážna veža hradu Hrušov. Poznáme ju aj pod názvom Zbojnícka veža alebo Turňa. Niektoré informačné zdroje hovoria o prvom duchovnom, ktorý tu pôsobil a od jeho mena Michal Kosztolányi odvodzujú názov obce.
Kostol
Na vŕšku nad dedinou sa týči kostol. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1332, kedy sa tu pravdepodobne nachádzala aj fara a pri nej škola. Prvým známym farárom tu bol v roku 1561 Michal Kosztolányi. V roku 1621 tu pôsobil evanjelický farár Michal Fábri. Napriek tomu, že v roku 1636 bola fara rekatolizovaná, ešte aj o dve desaťročia sa tu evidujú luteráni.
Farnosť podporoval rod Rákoczi, ktorý v 17. storočí vlastnil kaštieľ v Topoľčiankach. Alžbeta Rákocziová darovala kostolu v r. 1663 oltár. V roku 1710 začal farár Juraj Juriš písať matriku. V tomto období farár spravoval okrem kostola v Jedľových Kostoľanoch aj kostoly v Hostiach, Malej aj Veľkej Lehote a na Skýcove. Pre tieto obce bola spoločná matrika.
Kostol v jeho terajšej podobe – klasicistickom štýle – dal v roku 1796 postaviť kardinál Žigmund Keglevich. Kostol je zasvätený Všetkým svätým a jeho patrónom sa stal rod Keglevich de Buzin. Benedikoval ho 1. novembra 1796 dekan Jan Rayczy. Chýbala mu spovedelnica a zábradlie sanktuária. V roku 1823 dal farár Andrej Laczko postaviť sochu sv. Jána Nepomuckého na briežku, vedúcemu ku kostolu, ktorá je tam dodnes.
V roku 1913 boli zakúpené tri nové zvony, ktoré však boli počas prvej svetovej vojny z kostola odňaté a použité na vojenské účely. Po skončení vojny boli z obecnej zbierky zakúpené nové zvony, ktoré boli v r. 1926 slávnostne vysvätené.
Počas obdobia slovenského štátu sa opravila strecha kostola a fara. V r. 1948 sa do kostola zaviedla elektrina, v r. 1949 bol vyhotovený oltár Sedembolestnej Panny Márie.
Od roku 1957 do r. 1960 bola opravená strecha veže kostola a vymenené drevené okná za kovové so zobrazenými postavami svätcov.
V roku 1965 začala stavba chórusu a bol zakúpený nový dvojmanuálový organ.
V roku 1970 boli zlikvidované bočné oltáre, kazateľnica a postavil sa hlavný oltár a oltár tvárou k ľudu, bola zavedená nová elektrifikácia a po stenách kostola sa vyhotovil mramorový obklad. Na streche sa vymenila stará krytina za škridľu.
Vstupom do kostola sa dostávame do žobráčne, ktorá je od hlavnej časti oddelená presklenou stenou. Tu sa nachádza socha sv. Antona a Sedembolestnej Panny Márie. V hlavnej lodi sú po stranách lavice, pred ktorými sú dva menšie bočné oltáre, po obvodových stenách sú umiestnené obrazy krížovej cesty z roku 1975. Vpredu sa náchadza neskorobarokový oltárny obraz Všetkých svätých z 18. storočia.
Škola
V roku 1742 sa v Topoľčianskom zámku usídlil gróf Adam Keglevich. Jeho vnuk Žigmund dal v roku 1801 postaviť v J. Kostoľanoch vyučovaciu miestnosť pre 40 až 60 žiakov a aj učiteľský byt. V r. 1879 dal ďalší Keglevich – gróf Štefan – postaviť novú vyučovaciu miestnosť, nakoľko predošlá už bola v nevyhovujúcom stave. Škola bola postavená vedľa dnešného obecného úradu a pokrývala ju škridľa. Spravovala ju obec a patrónom bol gróf Keglevich.
Na začiatku 20. storočia navštevovalo školu len približne 50% školopovinných detí, z ktorých väčšina nemala potrebné učebné pomôcky. Po prijatí Apponyiho školských zákonov, keď sa vyučovacím jazykom stala maďarčina, vedomostná úroveň poklesla ešte viac.
V roku 1909 postavila obec na mieste dnešnej tanečnej sály ešte dve učebne aj s učiteľskými bytmi. V roku 1911 ich spolu s cirkevnou školou prevzal štát a od tej doby niesla názov 3-triedna štátna ľudová škola. Prvým učiteľským správcom štátnej školy sa stal Michal Možáry.
Aj keď dochádzka detí do školy bola nie príliš dostatočná, najmä počas hospodárskej sezóny roka, v roku 1928 si počet zapísaných žiakov vyžiadal rozšírenie školy o dve triedy, čím sa škola stala štvortriednou s jednou pobočkou. V roku 1935 mala škola už šesť tried.
Od novembra 1940 sa škola premenovala na ľudovú školu hospodársku. Obec prispievala na kúrenie, osvetlenie a plat pre školníka. Ostatné poplatky hradilo ministerstvo hospodárstva a okres. V roku 1943 sa škola stala sedemtriednou. Zariadenie školy sa podstatne zmenilo v roku 1948, kedy boli vymenené dlážky, okná, kachle a zaviedla sa voda a elektrina. Stará budova bola premenovaná na 5-triednu národnú školu a zo 6. až 8. ročníka bola zriadená neúplná stredná škola. Škola sa v roku 1950 zmenila na úplnú strednú školu a v ďalšom školskom roku bola národná a stredná škola zlúčená pod spoločnú jednotnú deväťročnú školu. O dva roky neskôr opäť nastáva zmena a zo školy sa stáva osemročná stredná škola. Päťdesiate roky sa niesli v znamení aktivít, súťaží a verejno-prospešných prác s účasťou žiakov. V roku 1958 bola nadviazaná družba s osemročnou strednou školou Liběnice a zavádzali sa priateľské návštevy. Na začiatku šesťdesiatych rokov bolo zavedené bezplatné poskytovanie učebníc a školských pomôcok pre žiakov.
V roku 1960 sa začalo s výstavbou novej školy, keď mala byť postavená postupne škola s učiteľskými bytmi, telocvičňa a jedáleň. Škola bola daná do užívania v roku 1961, výstavby telocvične a jedálne sa však žiaci nedočkali. Škola slúži školopovinným dodnes. V septembri 1967 bola prvýkrát otvorená aj materská škola za účelom predškolskej výchovy a prípravy detí.
Keďže v roku 1985 skončila možnosť stravovania detí v závode verejného stravovania Jednota, jedna trieda na prízemí školy bola prerobená na jedáleň.
Živánska veža
Zvyšky tejto veže sa nachádzajú v Cigánskej doline, ktorou tečie Žitava a ktorá oddeľuje pohoria Tribeč a Pohronský Inovec, na hrebeni kopca, približne 1,5 km severovýchodne od obce smerom na Veľkú Lehotu, nad cestou, ktorú kedysi strážila.
Živánska veža pri Jedľových Kostoľanoch sa podobá na Matúšovu vežu na Trenčianskom hrade, najväčšiu na Slovensku, alebo na Krupinskú vetrovku. Kým niektoré veže mali schodište vybudované v múroch, iné, ako aj Živánska používali rebríky. Predpokladá sa, že jej rozlomenie do dnešnej podoby spôsobila gravitácia a nevylučuje sa ani zemetrasenie. Podložie veže stojí na andezitovom podklade a pôde s niekdajšou seizmickou činnosťou. Príčinou jej skazy môžu byť aj dôsledky vojenských a lúpežných ťažení v tejto oblasti.
Pôvodná prístupná cesta k veži sa nezachovala, možno ju predpokladať severovýchodne od veže. V prameňoch sa uvádza, že existovalo predhradie prepojené k veži a obkolesené hradným múrom, čo však nie je dokázané. Juhovýchodne od veže sa nachádza asi 20 m plošina, ktorá slúžila pravdepodobne ako hospodárske územie s miestom pre kone. Veža sa skladala z niekoľkých podlaží, uvádza sa rôzne od štyroch až po šesť podlaží, v iných zdrojoch sa hovorí o veži 40 m vysokej, šesťposchodovej s vchodom na prvom poschodí. Ako stavebný materiál používali lámaný andezit, spojivom bola vápenná malta a riečny štrk. Tento materiál sa kvalitatívne zhoduje so stavebnou hmotou Hrušovského hradu, ba aj s jeho stavebnou technikou, čo nasvedčuje, že pochádzajú z 13. storočia. Jestvujú aj nepotvrdené dohady, že veža bola podzemne spojená s hradom Hrušov.
Dodnes je zachovaná severná časť, kde môžeme odčítať aj pôvodnú hrúbku muriva a umiestnenie okien. Hrúbka podzemného múra je 2,70 m. Každé podlažie je 4 m vysoké a na nich nechaný postupne 10 cm výpust, na ktorom boli položené dlážkové hrady. Vstup do veže bol na prvom poschodí a to z obranných dôvodov. Vchádzalo sa po rebríku, ktorý sa potom vytiahol. Na druhom poschodí sa zachovali dve strieľne a vyhladená interiérová omietka. Na treťom poschodí je štrbinová strieľna o rozmeroch približne 1 m x 15 cm. Predpokladá sa, že z posledného poschodia bola prístupná obranná pavlač, pretože sa našli zvyšky otvorov po drevených hradách.
Prvýkrát sa zmieňuje o veži cestopisná štúdia o Tekovskej župe z roku 1781, kde obyvatelia Jedľových Kostolian nazývajú „Turňou“. Na iných miestach sa používajú aj pomenovania Živánska, Zbojnícka veža, môžeme sa však stretnúť aj s latinským pomenovaním „Castellum“ (stredoveká pevnosť). Veža bola príslušenstvom Hrušovského hradu a neskôr slúžila zbojníkom, odkiaľ získala aj pomenovanie „Živánska“. Podľa iných autorov to bol poľovnícky hrad kráľa Mateja alebo strážny hrádok. Umiestnenie veže tesne nad cestou upozorňuje na dôležitosť historickej komunikácie, ktorá bola vežou kontrolovateľná. V období ťažby zlata v ložiskách Novej Bane dôležitosť veže ešte vzrástla. Nová Baňa získava titul slobodného kráľovského mesta. Vedie z nej cesta pozdĺž toku Žitavy cez Veľkú Lehotu k majetkom Hrušovského hradu. Vežu možno stotožniť s colnou stanicou, ktorej činnosť sa dá datovať od konca 14. storočia do konca 15. Storočia. Slúžila teda na stráženie obchodnej cesty od Pohronia do údolia Žitavy. Strážna veža spustla po zničení Hrušovského hradu po roku 1708.
Hospodárske a spoločenské udalosti
1293 – písomná správa o hrade Hrušov
1327 – ako príslušenstvo hradu sa spomínajú aj Jedľové Kostoľany
1332 – prvá zmienka kostole Všechsvätých v obci, zmienka o fare
1394 – zmienka o fare, pri ktorej bola pravdepodobne aj škola
1424 – pri obci sa vyberalo mýto
1537 – existencia pivovaru
1538 – Alexander Thurzo dostal právo ťažiť zlato a drevo z miestnych zdrojov
1708 – zničenie Hrušovského hradu, následne spustnutie strážnej – Živánskej veže
1710 – začiatok písania matriky farárom Jurišom
1711 – obecná pečať
1742 – v Topoľčiankach sa usadil gróf Adam Keglevich
1768 – objavenie hnedouhoľného sloja medzi Obycami a Jedľovými Kostoľanmi, prieskum ložiska Jánom Seppom z Banskej Štiavnice, vzhľadom k nekvalite uhlia nebol záujem o ťažbu
1781 – cestopisná štúdia o Tekovskej župe sa zmieňuje o Živánskej veži
1787 – opätovný pokus o začatie ťažby uhlia na nálezisku
1796 – prvá omša v terajšom kostole, ktorý dal postaviť kardinál Žigmund Keglevich
1801 – postavenie vyučovacej siene pre 40-60 žiakov a učiteľského bytu Žigmundom Keglevichom
1823 – postavenie sochy sv. Jána Nepomuckého farárom Laczkom na briežku vedúcemu ku kostolu
1839 – z Hlbokej sa odsťahovali robotníci, čo znamenalo pravdepodobne zánik výnosnej sklárskej huty
1855 – pravidelná ťažba z náleziska hnedého uhlia, ochranný názov baňa Viktória, vznik robotníckej kolónie v blízkosti bane
1879 – postavenie novej vyučovacej siene grófom Štefanom Keglevichom
1907 – arciknieža Jozef Habsburg zriadil v priľahlých lesov poľovnícke obory, pretrvávajúce dodnes
1909 – obec postavila ďalšie dve vyučovacie siene aj s dvomi bytmi
1911 – vyučovacie siene prevzal štát, vzniká 3-triedna štátna ľudová škola
1914 – vypuknutie I. svetovej vojny
1915 – ťažba dreva z prenajatých lesov od Habsburga, postavená lesná konská železnica, neskôr zosilnená a zmotorizovaná, dnes ju pripomína schátralý Čierny most neďaleko mlyna
1918 – ukončenie I. svetovej vojny, v ktorej padlo 33 občanov Jedľových Kostolian
1924 – mlyn bol prestavaný na valcový, na pohon s vodnou turbínou a naftovým motorom, dnes je prestavaný na rodinný dom
1924 – postavenie kaplnky „Z úcty k Panne Márii“ pred dedinou pod Pritkovou (Lukáč-Pyteľ s manželkou)
1924 – návšteva T.G.Masaryka v obci a škole
1929 – zrušenie notárskeho úradu v obci, priradenie J.Kostolian pod notariát Obyce
1929 – vznik Hasičského spolku na ochranu domov a majetku, veliteľ správca školy Ján Možáry
1932 – založená MO KSČ viedla hnutie maloroľníkov a dedinskej chudoby, protiexekučné vzbury
1934 – divadelná činnosť za pôsobenia riaditeľa školy Možáryho
1936 – zriadenie poštového úradu a telefónu
1937 – začiatok stavby vodovodu, práce boli však zmarené mobilizáciou
1938 – epidémia čierneho kašľa, 18 detí zomrelo
1939 – vypuknutie II. svetovej vojny
1941 – založenie Potravného družstva
1943 – františkánske misie v obci, postavenie misijného kríža pri kostole
1945 – prechod frontu cez obec, na pomníku padlým sú uvedené mená 8 občanov, padlých v II. svetovej vojne
1947 – rok katastrofálneho sucha
1947 – začiatok premávky súkromného autobusu z J.Kostolian do Obýc
1949 – úplné ukončenie ťažby v bani Viktória
1949 – obec napojená na elektrickú sieť, začiatok pravidelnej autobusovej dopravy, vybudovanie autobusovej garáže (dnešný poštový úrad), rozšírenie vodovodnej siete, začiatok výstavby kultúrneho domu
1950 – založenie menšinové Jednotné roľnícke družstvo z iniciatívy farára Horvátha, hospodárilo sa na 150 ha, z čoho bolo iba 20 ha ornej pôdy
1951 – výsadba ovocných stromov na stráni
1952 – založená Osvetová beseda, správca riaditeľ školy Horváth
1953 – otvorenie bane na železnú rudu na Brezove (1955 zatvorenie pre nízky výskyt rudy)
1955 – zriadenie kina „Radosť“ v obci
1960 – dané do užívania dve predajne – priemyselný tovar a potraviny, otvorenie lomu vo Vaňovej, výstavba požiarnej zbrojnice, vznik TJ Slovan a príprava ihriska pod Pritkovou
1961 – bola postavená a daná do užívania súčasná škola, stará škola prestavaná na tanečnú sálu a poštový úrad, zbúraná stará krčma a postavené nové pohostinstvo spolu so závodom verejného stravovania
1962 – vytvorený rybník na Žiaroch, kde sa mali dochovávať pstruhy, ako násady do potokov, kvôli pytliakom však úmysel nebol zrealizovaný
1969 – prevádzka televízneho vykrývača na Drienovej
1974 – vznik Lesnej správy v J. Kostoľanoch
1975 – v akcii „Z“ postavený Dom smútku, rekonštrukcia tanečnej sály, oplotenie cintorína
1976 – založenie turistického oddielu Františkom Gúckym
