Zbohom, Karol…
Sporadicky sme si vymieňali mailové správy, stretávali sme sa na obecných akciách, alebo len tak na ulici, či na prechádzke. A práve dnes som sa dozvedel, že Karola už nestretnem a ak by som mu napísal, už mi nebude mať kto odpísať… a práve preto a práve teraz mi napadla tá Karolova veta, ktorú mi povedal fakticky ani nie tak dávno, možno pol roka dozadu, na jednej zo svojich prechádzok, v tichu kostolianskeho cintorína, keď bola vonku príjemná voňavá jeseň a spolu sme sa pozerali na farbami hýriace Hradište a Drienovú pri západe slnka.
Čo k tomu povedať. Ako sa hovorí, nikto nevieme dňa ani hodiny, kedy prejdeme z nášho žitia a bytia, z nášho života niekam inam, do iného času, priestoru, dimenzie. Nevieme kedy a nevieme ani ako.
V tejto chvíli sa mi v myšlienkach vynárajú útržky spomienok na Karola. Keď som sa ho spýtal, ako sa má, vždy povedal len „nenudím sa“.
Od svojej základnej vojenskej služby sa venoval prevádzke rádiostaníc a rádioamatérskemu športu. Túžil dostať sa na námornú loď ako spojovací dôstojník, čomu však musela predchádzať prax na riečnych plavidlách, tak od svojich plánov upustil a vybral sa ako vyučený zememerač a hydromelioračný technik profesijne iným smerom. Pod vlastnou rádioamatérskou značkou však fungoval viac ako 50 rokov a získal mnoho titulov a víťazstiev, okrem iných aj Majster Slovenska a Majster športu.
Z času na čas mi pristála v mailoch fotka od Karola, na ktorej bolo výborne vyzerajúce jedlo, napríklad segedín, s pozvánkou „Ahoj Fernando amigo, práve som dovaril výborný segedín, ak si tu, prídi! Karol – Igor, OM5KP, nová bytovka pri anténach“. Hovorieval, že sa ešte len učí variť a internet je bezodná studnica receptov, tak skúša.
Jeho radosťou bola aj práca v záhradke pri bytovke, kde býval. Potok je blízko, takže jeho snaha bola spravidla korunovaná úspechom. Kúsok odtiaľ pri potoku urobil v spolupráci s Obecným úradom aj malý oddychový posed, kde sa dá v horúcich letných dňoch posedieť, prípadne aj čo-to poopekať. Ak bolo treba s niečím pomôcť, Karol sa robote nebránil a vždy sa sám ponúkol, že pomôže. Zdravie nebolo možno vždy stopercentné, ale snažil sa byť a aj bol aktívny dôchodca. Pokosil okolo bytoviek, staral sa o čističku, ostrihal stromčeky, alebo kríky, čo bolo treba, Karol urobil, alebo pomohol urobiť. A keď bolo leto a zostal mu voľný čas, sadol na svoj elektrický chopper a ako hovorieval „idem sa asi previezť na tej mojej elektrickej hračke aspoň do Topoľčianok na balkánsku zmrzku“.
Čo ma s ním však najviac spájalo, bola spoločná práca na internetovej stránke Jedľových Kostolian. Začal som s tým vlastne sám, po dohode s vtedajším starostom Jožkom Ďuriačom a potom za starostovania Dušana Kazimíra sme to dali dokopy s Karolom, pričom ja som sa mal starať o texty a technickú administráciu a Karol dodával fotky. Množstvo fotiek. Vagóny fotiek. Okamihy zo života, zaujímavosti, fotky z obecných akcií, ktoré budú navždy pripomínať dané momenty. Táto stránka možno nie je dokonalá, možno ani tie fotky nie sú všetky dokonalé, ale je v nej ukrytých fakticky už 17 rokov života našej dedinky a svojim spôsobom je to kronika s takmer 15 tisíc zverejnenými fotkami, ktoré boli vybrané z asi 30 tisíc záberov. 30 tisíc záberov, za ktorými sú stovky Karolom nachodených kilometrov a stovky hodín, strávených pri počítači ich triedením, preberaním a niekedy aj úpravou.
V realite všedných dní a pri pragmatickom pohľade na život, keďže Karol bol predsa len vekovo o generáciu predo mnou, mi niekedy preblyslo hlavou – čo keby tu Karol nebol? Kto by fotil? Ako by to bolo? A teraz je to odrazu tu…. akoby odišiel obraz a zostal iba zvuk.
Pred dvomi rokmi oslávil Karol okrúhle jubileum 80 rokov života. Pri tejto príležitosti mu bol zástupcami obce udelený Pamätný list a poďakovanie za roky spolupráce. Priali sme mu zdravie a pevnú ruku, aby nám do našej zbierky prispieval aj naďalej ďalšími stovkami a tisíckami záberov. Bohužiaľ, posledné fotky, ktoré pre nás urobil, boli z tohtoročných fašiangov.
V mene starostu obce a pracovníkov Obecného úradu a aj v mene všetkých, ktorí Ťa poznali, vyjadrujeme Ti Karolko ešte raz a naposledy srdečné poďakovanie za spoluprácu, za ochotu a za všetko ostatné, čím si komu kedy pomohol.
Odpočívaj v pokoji a nech Ti je slovenská zem ľahká.
Posledné pozdravy pre Karola od rádioamatérskej komunity:
