Prírodné pomery

Väčšia časť chotára obce Jedľové Kostoľany sa rozprestiera na svahoch najmenšej časti horstva Tríbeč, nazývanej „Sokolec“. Toto pomenovanie dostala od najvyššieho kopca, ktorý sa nachádza v tejto časti Sokolca. Tento je vysoký 801 m. Kopec sa nachádza medzi Malou Lehotou a Veľkým Poľom, nad Tomovým štálom. Menšia časť chotára sa nachádza aj na severných svahoch Pohronského Inovca. Obe horstvá od seba nahrubo oddeľuje Žitava.

Tribečské horstvo svojím pôvodom a stavbou patrí k jadrovokryštalickým horstvám Slovenska. Prekonalo viacero geomorfologických cyklov. Posledný cyklus, ktorý vymodeloval dnešnú tvárnosť horstva, prebiehal od konca neogénu v mladších treťohorách. Trval 30 miliónov rokov a skončil pred 1 miliónom rokov. Jeho jadro tvoria žula a kryštalické bridlice. Na tvárnosť Tribeča však mali vplyv aj druhohorné horniny, hlavne kremence a vápenec, ktoré pokryli jeho žulové jadro, ako hrubé sedimenty. Kremence vytvárajú kopce Sokolec (801 m), Bresov vrch (729 m), Lom (685 m), Drienová (552 m). Mladotreťohorné more Sarmatskopanónske, ktoré  tu  bolo, odtieklo koncom neogénu následkom výzdvihu karpatskej horskej sústavy a po prerezaní Južných Karpát Dunajom v Železnej bráne do Čierneho mora.

V Razdieli a v Sokolci sa nachádzajú  dolomitické vápence a čisté dolomity. Dolomitické štrky sa nachádzajú aj v kotline Jedľových Kostolian, kde sa nachádza aj kostoliansky brizolit. V podstate je to dolomit, sfarbený železitou vodou na žltohnedo (Vaňová).

Ako som už uviedol vyššie, Sokolec je  najmenšou horskou skupinou Tribeča. Od Razdiela ho oddeľuje údolie bezmenného potoka (tento nad Hostím priberá meno Hostiansky potok), ktorého dolina však nesie meno Hlboká. Od Vtáčnika ho oddeľuje Veľkopoľská brázda a od Pohronského Inovca rieka Žitava. Zaujímavým morfologickým celkom je kotlina Jedľových Kostolian. Je to kotlina erozívneho charakteru. Vznikla ako prepadlina pri neogénnom výzdvihu Tribeča.  Prostredná kryha poklesla najnižšie, na nej leží najnižšia časť obce -– Dedina. Okolité kopce spadajú do tejto kotliny stupňovito. Na východe kotliny sa nachádzajú andezitové kopce Cigánska  pažiť (523 m) a Hradište (440 m). Zložené  sú z andezitu a patria k Pohronskému Inovcu. Aj Včelár (516 m) je andezitový, hoci ho od Inovca oddeľuje Žitava. Pod ním sa nachádza sloj hnedého uhlia. Drienová (552 m) zasadá do kotliny niekoľkými stupňami. Je to príkrová doska  odtrhnutá od Razdiela pri poslednom neogénnom vrásnení Tribeča. Medzi Drienovou a Razdielom je hlboké priekopové údolie doliny Hlboká. Kotlina Jedľových Kostolian bola za sopečnej činnosti Pohronského Inovca zasypaná sypkým sopečným materiálom. Tento podľahol neskôr erozívnej činnosti Žitavy, ako aj denutácii a bol odplavený. Od Malej Lehoty až po Jedľové Kostoľany je Sokolec oddelený od Inovca erozívnym údolím Žitavy, zvaným Uhliská (miestne – Drienovská dolina). Na južnom vchode do údolia Uhlísk Žitava odrezala tvrdú skalu od Pohronského Inovca, na ktorej stojí známa vežová zrúcanina Túrňa.

Pohronský Inovec je sopečného pôvodu a patrí k Slovenskému stredohoriu, od ktorého je oddelený Hronom. Po stránke morfologickej je typom reliéfu povrchového vulkanizmu (sopečnej činnosti). Pohronský Inovec, ako mladotreťohorné sopečné horstvo, sa skladá prevažne z andezitov  rozličného petrografického zloženia, ako aj andezitových tufov. Toto pohorie vzniklo v časoch rozbúrených endogénnych síl začiatkom neogénu, kedy mohutné sily vyzdvihli Tríbeč. Vtedy na východnej časti Tribeča poklesli povrchové vrstvy a vytvorili väčšie koryto. Na niektorých miestach došlo k prelomu povrchových krýh a cez  pukliny vyšli na povrch mocné pokrovy andezitových láv a výmety andezitových sypkých sopečných hmôt, ktoré stuhli na tuf. Na miestach výlevov sa vytvorili sopečné kužele. Posledný výzdvih celého Slovenska koncom treťohôr spôsobil vyklenutie peneplenizovanej paroviny, ktorá bola sklonená na sever k Vojšínu, čím došlo k jej čiastočnému rozlámaniu a vzniku prvotných údolí, v ktorých sa vytvorila riečna sieť a ktorá bola stále eróziou potokov prehlbovaná. Preto aj prameň Žitavy steká vo svojej pramennej oblasti smerom na sever. V pleistocenných dobách medziľadových sa utvorili hlboké údolia  dnešných potokov – prítokov Žitavy a údolie Žitavy, ktoré oddelilo Inovec od Tribeča. Pokračujúca erózia riek a potokov vyhlodala v mäkkých tufoch hlboké kotliny, ako Veľkolehotskú, Jedľovokostoliansku a iné. Prameň Žitavy je vo veľkolehotskom chotári, pod kopcom Štamberg (720 m) vo výške 660 m. Medzi horstvom Tríbeča a Pohronského Inovca je 200 miliónový vekový rozdiel, lebo Tríbeč vznikol v prvohorách a Pohronský Inovec v treťohorách.

Podnebie

Priemerná ročná teplota vzduchu je 7,5°C. Topoľčianky majú 9,3°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 800 mm. Vrcholové partie Pohronského Inovca (Veľký Inovec) majú až 950  mm. Oblasť Zobora má len 600 mm.

Reliéf

Chotár   obce sa rozprestiera na 2729 ha, z čoho je 1194 ha poľnohospodárskej pôdy, na ktorej hospodárili kostolianski roľníci pred kolektivizáciou. V súčasnosti je len 857 ha poľnohospodárskej pôdy, lebo časť pasienok vysadili štátne lesy (Drienová, Kotoška, Pod  Levasovskou, atď). Najnižšie položené miesto v obci je pri Mlyne, kde je nadmorská výška 340 m. Najvyššie položené miesto je Bresov vrch,  vysoký 729 m. (Kostol má nadmorskú výšku 409 m).

Polohu obce určujú tieto zemepisné súradnice: 48°29’  severnej zemepisnej šírky a 18°30’ východnej zemepisnej dĺžky.      

Chotár obce susedí s chotármi nasledovných obcí: na  severe a severovýchode s Malou Lehotou, na východe oddeľuje Šibeničný vrch a Osný vrch od Veľkej Lehoty, Osná dolina a Včelár hraničia s Obycami a z juhozápadu a západu s Hosťami, medzi ktorým je vklinená malá časť chotára Skýcov v  Skýcovskej doline a v Hlbokej.

Vodstvo

Územie Jedľových Kostolian z väčšej časti odvodňuje Žitava prameniaca vo veľkolehotskom chotári.  V oblasti Uhlísk priberá Žitava potok Žitavicu. Pri Rybníkoch priberá potok Želeňu a pri Mlyne bezmenný potok, pretekajúci Dedinou.

Západnú časť chotára odvodňuje bezmenný potok, tečúci dolinou Hlboká. Tento nad Hosťami má meno Hostiansky potok.

Žitava je dlhá 107,6 km. Jej povodie predstavuje 1235 km²      

Pri hájovni Rybníky sa nachádzajú 3 rybníky s plochou 96 árov.

Taktiež v Žiarach boli v minulosti 3 rybníky, ktoré boli nahradené 1 novým rybníkom, vybudovaným v roku 1960.

V Macákovom  pod  Boriskom vyviera studnička s minerálnou vodou, z ktorej vychádzajú bublinky. Voda obsahuje veľa sedimentačných látok. Je pitná, ale zatiaľ nepreskúmaná.

Rastlinstvo

Horstvá Tríbeč a Inovec fytogeograficky patria do oblasti západokarpatskej kveteny. Oblasť je od juhu otvorená do Dunajskej nížiny a stýka sa s panónskou rastlinnou oblasťou, ktorej hranica prechádza cez Zlaté Moravce. Toto ovplyvňuje značne charakter tunajšej vegetácie. Teplomilné panónske elementy prenikajú údolím Žitavy až ku Včeláru /Poniklec/. Dominantnými drevinami v lesoch sú dub, hrab a buk. V Bresovom vrchu sa nachádzajú ešte zbytky pôvodnej jedle bielej. V Lome rastie dub cerový a v Kemenci rastú borovica obyčajná, ale aj borovica čierna. V Lome rastie jedľa – dúglaska a borovica – vejmútovka. Za Lomom a na farskej lúke rastie mukyňa.

Živočíšstvo

Zo živočíšno-zemepisnej stránky podstatnú časť chotára zatrieďujeme do zóny listnatých lesov eurosibírskej oblasti a čiastočne do lesostepnej panónskej oblasti, ktorá sa nachádza vo Včelári. Fauna Tríbeča je lokálne bohatšia ako fauna Pohronského Inovca. Týka sa to hlavne teplomilných spoločenstiev lesostepného charakteru (napríklad modlivka zelená).

Okrem živočíchov žijúcich v listnatých lesoch ako sú jeleň, daniel, srnec, diviak, muflón, líška, pozornosť zasluhujú aj biotopy pasienkov a lúk. Z cicavcov tu býval rozšírený syseľ (citellus citellus) a hraboš poľný (Microtus arvalis). Z vtákov sa cez zimu medzi obydliami pohybovali veľmi často pipíšky (galerida cristata). Na pasienkoch za kravami poletoval pestrofarebný dudok (upupa epops)  a trasochvosty biele (Motacilla alba). V tŕninách sa zdržiaval strákoš obyčajný (Lanius colurio).

Nutné je pripomenúť, že z poľa sa vytratili jarabice, ktoré v čase žatvy poletovali v kŕdľoch. Zmizli aj prepelice. Z lesa jariabok a značne sú zredukované stavy zajaca poľného.

V šesťdesiatych rokoch pribudla do chotára hrdlička záhradná, ktorá sa rozšírila do Európy z Balkánu. Napr. v roku 1958 už bola táto hrdlička rozšírená v Zlatých Moravciach, no v Kostoľanoch ešte vtedy nebola známa.

Tok Žitavy, ako aj potok v Hlbokej, má charakter pstruhového pásma so pstruhom potočným a  pĺžom. V minulosti sa v nich vyskytoval rak riečny. Podľa ústneho podania sa vyskytovala v minulom storočí v Drienovskej doline aj vydra. Na Rybníkoch sa zdržujú divé kačice.

V minulosti sa v chotári nachádzali aj vlci, v dôsledku čoho sú ešte aj tri vlčie jamy v Drienovej, do ktorých vlkov lapali (zo strany od Boriska).