Úvod

V roku 1996 som napísal štúdiu „Dejiny Jedľových Kostolian“, ktorú som sa rozhodol vypracovať z podnetu, že som sa pri jednej príležitosti stretol s kostolancami, ktorí takýto materiál potrebovali k svojej práci, no žiaľ, nebolo ho. Narýchlo som im mohol poskytnúť nejaké nesúvislé podklady, ktoré sčasti vyhovovali ich potrebe, ale chýbala im súvislosť. Boli to informácie o najstarších písomných prameňoch o obci, ale chýbali najmä informácie o spôsobe života našich predkov v predošlom období, ktorý už vytlačil novší celospoločenský život a poslední pamätníci sa pomaly vytrácajú spomedzi nás. Preto bolo potrebné zachytiť tento spôsob života aspoň z ich rozprávania, keď už  písomných záznamov je poskromne.

Štúdia nebola vyčerpávajúco ukončená, nakoľko mi chýbali informácie, hlavne z farskej kroniky. Mal som síce prísľub od d. p. farára Podlipu, že mi ju poskytne, ale jeho odchod mi to znemožnil. Tak som  čakal na novú príležitosť.

Keď mi prišla pozvánka na Stretnutie kostolianskych rodákov, tak som zaslal štúdiu aj v takom stave, ako bola, starostovi obce p. Emilovi Bielemu, aby mu v prípade potreby poslúžila pri príprave osláv, čo aj využil a za čo mu ďakujem.

Materiál poslúžil aj ako jeden z podkladov pre autorky knihy „Jedľové Kostoľany – história, zvyky, obyčaje“. Hoci ma kniha príjemne prekvapila, po jej preštudovaní mám k jej obsahu niekoľko závažných pripomienok:

– v knihe je nesprávne uvedené meno notára. Volal sa Imrich Šarkády
– Izidor Pytel bol starým členom HSĽS, a nie národným socialistom
– veliteľom Nitrianskej partizánskej brigády bol pplk. Avdejev – Smirnov a nie npor. Avdejev
– pre rodených kostolancov znie veľmi cudzo názov štálu Bresovo ako Brezovo. To isté platí aj pre Bresov vrch, a nie Brezov vrch. Tu  nikdy nerástli brezy, ale jedle, podľa ktorých nesie aj pekné meno obec. Toto vzniklo skomoleným čítaním „s“ ako „z“ podľa nemčiny. Ale na Bresovom Nemci nikdy nežili, a preto nie je dôvod ani pre toto čítanie v nemčine. Tohto nesprávneho názvu sa treba vyvarovať. Aj v literatúre, ktorú autorky udávajú ako literárny prameň „Zlaté Moravce a okolie“, sa uvádzajú tieto názvy správne ako Bresovo a Bresov vrch. Je potrebné, aby sa aj miestna samospráva snažila v budúcnosti vrátiť týmto lokalitám správne názvy
– nesprávne je komentované vyslovovanie slabík –de-, -te-, -ne-, -le-, -di-, -ti-, -ni-, -li- v kostolianskom nárečí
– údaj, že prví obyvatelia Kostolian pochádzali z Lehoty je nelogický, nakoľko Lehoty sú od Kostolian o cca 300 rokov mladšie (prvá písomná zmienka o Veľkej Lehote je z roku 1345)
– neviem prečo sa uvádza v knihe, že cez fašiangy chodili chlapi v maskách, včítane exekútora. Masky sa na Kostoľanoch nikdy nenosili cez fašiangy a ani v regióne  Horného Požitavia. Síce to bolo tiež ako nepôvodný, cudzí prvok zamiešané aj pri natáčaní kostolianskych fašiangov Slovenskou televíziou v roku 1969, ale to kostolianski pamätníci tvrdo popierajú. Masky sa nosievali len na maškarných plesoch, ktoré zanikli v polovici šesťdesiatych rokov.

Keďže sa mi podarilo získať od roku 1996 ďalšie materiály a informácie, predkladám doplnenú štúdiu o tieto nové veci teraz, aby som mohol poskytnúť komplexnejšiu informáciu, ktorú však ani teraz ešte nepokladám za úplnú. Bude ju treba dopĺňať a spresňovať na základe ďalších získaných podkladov a informácií.