foto

Atlasové a kašmírové kroje

Dievčenský atlasový kroj

Postupom času sa ponuka a dostupnosť látok ako i ich farieb rozširovala. Je preto obtiažne presne popísať atlasový kroj, ktorý sa u nás nosil. Túto látku nosili zväčša lepšie situované dievčatá a ženy. Ich farebnosť bola rôznorodá. Mohli byť jednofarebné, alebo z kombinácie dvoch alebo viacerých farieb, napríklad: hnedo zlatá, čierno modrá, ružovo biela, modro biela, čierno červená a mnohé iné. Vždy sa však zachovával strih lajblíka a skladanie sukne. Zásterky sa tiež už šili z rôznych dostupných materiálov. U slobodných dievčat boli obľúbené biele. Na fotografiách môžeme vidieť, že dievčatá majú oblečené biele pančušky a obuté papučky. Fantázii sa však už nekládli také medze ako na konci 19.storočia, keď trh ešte nebol tak otvorený. Faktom ostáva, že atlas je dodnes aj pri šití replík krojov veľmi obľúbený, najmä kvôli svojej kráse a výnimočnosti.

Kašmírový kroj deväťpukový

V neskorších obdobiach boli dostupnejšie rôzne látky, nielen doma tkané. To otvorilo nové možnosti v odievaní a nebolo tomu inak ani v našej obci. Doma tkané ľanové a konopné plátno postupne nahrádzal glot, kašmír, atlas, aksamient a iné.

Kašmír bol v našej obci veľmi obľúbený. Ide o mäkkú príjemnú látku s motívmi kvetov. A keďže v móde si vedeli ženy kadečo vymyslieť, nebol kašmír ako kašmír. U nás sa nosil tzv. „deväťpukový“. Znamenalo to, že na látke musela byť potlač ruže, okolo ktorej bolo 9 nerozkvitnutých ružových pukov.

K sukni z kašmíru neodmysliteľne patril lajblík, ktorý mal v každom regióne Slovenska svoj tvar. Tak to bolo aj u nás. Jeho zdobenie korálkami, alebo čipkami už bolo vecou vkusu ženy. Pod sukňu sa obliekala biela spodnica, niekedy neostalo iba pri jednej. Ku kroju sa obliekali taktiež punčošky – štrimfle. Krásne pastelovo biele, modré a ružové alebo aj hnedé nosili ženám muži z robôt z Rakús a Maďarska. Pod takýto novší kroj sa nosili rukávce z bieleho plátno, ktoré boli na rukávoch nariasené, a zakončené čipkou. Neoddeliteľnou súčasťou bola zásterka z bieleho plátna, alebo glotu, neskôr čierneho tesilu.

Keď sa tento kroj začal nosiť, možnosti obuvi pre ženy už boli rozšírenejšie a tak si mohli k nemu dať čižmy, poltopánky, alebo tzv. „papučky“ (tie môžeme vidieť na fotografii). 

Čierny atlasový odev (vdovy a staršie ženy)

Na fotografii môžeme vidieť krásny čierny odev z atlasovej látky. Ide o novší typ odevu. Svedčí o tom látka samotná a fakt, že tradičné oplecko a rukávce už vystriedala blúzka. Blúzka je s dlhým rukávom, bez výstrihu. Zapína sa husto na cvočky, alebo háčiky a okolo krku je malý okrúhly golierik. Sukňa je klasicky skladaná a na nej opásaná zástera taktiež čiernej farby.

Úprave vlasov a hlavy sa venovala zvlášť pozornosť. Pod rohatým čepcom sa nosili vlasy zviazané do dvoch zapletaných vrkočov, do ktorých sa vplietla šnúrka, ktorá slúžila na zaviazanie vrkočov okolo hlavy. Ženy si až do smrti pestovali krásne dlhé, hoci už šedivé vlasy. Čepiec sa zakladal aj vtedy, ak si ženy dávala na hlavu ručník/šatku. Ofinu, resp.predné vlasy sa stále upravovali na „lízy“. Aby tieto lízy pekne držali celý deň, zvykli si ich ženy natierať lojom alebo cukrovou vodou. Každá vydatá žena už musela nosiť čepiec. Na nohách nosili čo bolo dostupné – poltopánky, papučky a iné, podľa obdobia. Na fotografii môžeme vidieť čižmy s tvrdou sárou. Dĺžka sukne bývala často až po členky, časom sa táto dĺžka skracovala. U starších a vydatých žien prevládali tmavé farby.

Verím, že Vás táto prezentácia aspoň trochu nadchla, prípadne potešila, alebo aj v niečom poučila. Toto všetko by samozrejme nevzniklo, nebyť podpory od ľudí a organizácií, ktorým za to srdečne ďakujem: Zdenka Dobiašová, Lenka Kukučková, ÚĽUV v Bratislave, Matica slovenská v Martine, Obecný úrad Jedľové Kostoľany, respondenti z našej obce, KOS v Nitre, a iní.

A samozrejme poďakovanie patrí aj všetkým „účinkujúcim“ modelkám a modelom, menovite: Bianca Kukučková, Marián Pevný, Klaudia Povodová, Róbert Kostelec, Vivien Kukučková, Viktória Rajnohová, Dominika Cigáňová, Laura Pečinková, Lívia Drienovská, Bibiána Drienovská, Miloš Šabo a p. Zdenka Dobiašová.

Jedľové Kostoľany