Pracovné odevy
Fotogaléria
V rámci prípravy výstavy krojov z našej obce sme dali zhotoviť farebné fotografie rôznych doteraz skompletizovaných odevov a krojov. Začnem postupne pracovnými odevmi.
Starý mužský pracovný odev
Najstarší dochovaný mužský pracovný odev bol veľmi jednoduchý. V lete sa nosila ľanová, alebo konopná košeľa z doma tkaného plátna. Jeden variant tejto košele ma široké rukávy, ktoré siahali cca do polky predlaktia. Konce rukávov boli zdobené žltou výšivkou. Tak isto bol zdobený límec/golier na košeli, ktorý bol asi 2 cm vysoký. Na ňom boli šnúrky na viazanie.
Druhý variant košele sa nosil u nás a bol typický aj pre iné regióny od nás až po stred Slovenska. Tento variant bol podobný košeli so širokými rukávmi, akurát tieto rukávy boli ukončené manžetou. Manžeta sa vyšívala podobnými vzormi ako môžeme vidieť na ženských opleckách. Vyšívalo sa harasom.
Tieto košele sa používali aj na sviatok, alebo bežné nosenie. Na hruď sa často vyšívali iniciály jej majteľa. Chlapi pri práci nosili doma tkané široké nohavice-geťe, do ktorých bol všitý sed, teda „griťie“. Na spodku boli nohavice rozstrapkané. Najstaršie kusy týchto nohavíc by už asi naši páni neobliekli, sú totiž veľmi široké a krátke. Zaväzovali sa šnúrkou. Hlavne pri práci so senom, alebo pri remeselných prácach nosili muži na nohaviciach jednoduchú hladkú čiernu zásteru. Obuté mali zväčša čižmy, avšak chodiť na boso nebolo hlavne v lete výnimkou. Na hlavách sa nosili klobúky, podľa starých výskumov boli malé a okrúhle. Neskôr sa nosil už meštiacky typ klobúka, ktorý sa nosil v celom Tekove.
Starý ženský pracovný odev
Podľa výskumov a posledných dochovaných kúskov tohto odevu išlo o tkané ľanové, alebo konopné plátno (neskôr pretkávané pamukom, aby bolo mäkšie). Odev bol veľmi jednoduchý.
Ženy si obliekali oplecká/rukávce, ktoré boli jemne nariasené s krátkym rukávom. Zaväzovali sa vpredu pod krkom na šnúrku, mali malý výstrih. Sukňa bola tiež veľmi jednoduchá, mohla sa používať aj ako spodná sukňa.
Ženy chodili zväčša bosé, hlavne pri prácach v teplom období. Špecialitou našej obce bola obuv, tzv. dreváky. Išlo vlastne o šľapky, ktoré mali podrážku vystrúhanú z dreva a na ňu sa pribil jeden remienok z odpadkovej kože. Takto muži ženám zhotovovali obuv, ktorú používali, keď potrebovali z domu vyjsť ku chlievom, kde bolo blato. Niektorí pamätníci spomínajú, že keď počuli rýchle „klop klop klop“, vedeli, že žena sa blíži.
no images were found
Novší ženský pracovný odev
Tento odev mal taktiež viac variantov. Ženy si, samozrejme, nekupovali sukne ako pracovné. Na prácu sa využívali sukne a časti odevu, ktoré už boli opotrebované (zašívané, alebo zaplátané) a na sviatok sa už viac nehodili.
Vrchnú časť tvorili buď blúzky z bavlneného plátna, ktoré sa zapínali na cvočky, alebo malinké gombíky. Starším typom boli tzv. „čipoše“, ktoré mali pekne vyšívané rukávy, avšak neriasené. Na sukni sa nosila zásterka, fertuška. Tá bola šitá z odpadových látok, alebo z lacných bavlnených látok. Niektoré zásterky sa uväzovali okolo krku a na hrudi mali aj vrecko. Niektoré sa len jednoducho opásali okolo pása.
Ženy chodili zväčša bosé. Až v zimných mesiacoch si obúvali čižmy. Aj mladé dievčatá pri práci často nosili na hlave ručníky, alebo šatky, aby im vlasy nepadali do očí. Ak bolo chladnejšie, obliekali si svetre a to buď doma uštrikované, alebo už aj kupované.
